Nadácia pre deti Slovenska plní svoje poslanie už takmer 30 rokov

Jedna z najväčších mimovládnych neziskových organizácií s celoslovenskou pôsobnosťou už takmer tridsať rokov poskytuje pomoc a podporu deťom a mladým ľuďom. Venuje tiež pozornosť inkluzívnemu vzdelávaniu, stojí za sociálno-finančným vzdelávaním a pomáha jednorodičovským rodinám.

So správcom Nadácie pre deti Slovenska Ondrejom Gallom sme sa pozhovárali o vzniku nadácie, o jej programoch a rôznych aktivitách, ale aj o tom, ako vníma návrh na zrušenie 2 % neziskovým organizáciám a o plánoch so Slovenskou sporiteľnou, vďaka ktorej je nadácia nominovaná na Cenu Slovenskej sporiteľne za verejné dobro.

Príbeh a piliere nadácie

Nadácia pre deti Slovenska sa dostala medzi štyroch nominovaných na ocenenie Cena Slovenskej sporiteľne za verejné dobro. Porozprávajte nám prosím príbeh vzniku nadácie. Aká bola prvotná myšlienka pri jej založení?

Príbeh nadácie sa píše už veľmi dlho. Vznikla totiž v roku 1995. Ja som pri jej začiatkoch nebol, pretože v tom čase som ešte len chodil na strednú školu. Prvého správcu nadácie, Filipa Vagača, však poznám veľmi dobre. Aj ďalších správcov ako napríklad Luciu Štasselovú alebo Danu Rušinovú. A tou hlavnou ideou bolo vytvoriť nadáciu, ktorej cieľovou skupinou by boli deti a mladí ľudia. Program nadácie sa samozrejme postupne vyvíjal, ale najprv sa zameriaval na podporu voľnočasových akcií alebo pomoc deťom, ktoré sa ocitli v krízových situáciách.

A potom sa pridala Hodina deťom?

Áno. Známy program nadácie, kde sa od darcov prostredníctvom verejnej zbierky zbierali finančné prostriedky, ktoré sa následne prerozdeľovali mimovládnym organizáciám a pomáhali tak ľuďom v rôznych oblastiach a v rôznych životných situáciách. Povedal by som, že všetky tieto aktivity viedli k tomu, čím je nadácia aj dnes, len v súčasnosti sa aj naďalej pridávajú iné a nové aktivity, ktoré považujeme za dôležité.

Napriek tomu alebo možno práve preto, že o chvíľu oslávite ako nadácia už tridsiate výročie, ste verní stále tej istej cieľovej skupine...

Jednoznačne. Po celé tie roky sa snažíme deťom a mladým ľuďom vytvoriť na Slovensku také prostredie, ktoré im dovolí slobodne rozvíjať ich potenciál.

Čomu sa nadácia venuje? Akým hlavným bodom?

Nadácia má tri hlavné piliere, ktorými aj aktuálne žijeme. Prvým je realizácia vlastných vzdelávacích programov. Máme tím skúsených lektorov, vyvíjame vlastné metodiky a pracujeme s rôznymi cieľovými skupinami, z ktorých je súčasne tou najhlavnejšou skupina učiteľov základných, ale aj stredných a materských škôl. Zameriavame sa tak predovšetkým na vzdelávanie učiteľov a ich rozvoj.

O aké oblasti vzdelávania ide?

O oblasti inkluzívneho vzdelávania alebo napríklad o kurikulárnu reformu. Ročne sú to desiatky workshopov a vzdelávaní. Minulý rok sme absolvovali viac ako tisíc mentoringových hodín pre učiteľov, na čom je viditeľné, že je vzdelávanie vo všeobecnosti u nás prioritou. A bolo to tak aj pred približne pätnástimi rokmi, keď v rámci nadácie prvý vzdelávací program vznikol. Vtedy sme spolupracovali s asociáciou Susan Kovalikovej a položili sme základy efektívneho učenia a inkluzívneho vzdelávania, na ktorých staviame doteraz. Aktualizujeme ich a reflektujeme na aktuálne výzvy vo vzdelávaní. V súčasnosti aj v oblasti neformálneho vzdelávania. Taktiež pracujeme s mladými lídrami. Ide o samostatné vzdelávanie, ale často aj o grantovú podporu.

A čo druhý pilier? V čom spočíva?

V nadácii je to tak, že neexistujú nejaké oddelené svety a často sa tieto svety podporujú a prelínajú, čo je veľmi fajn. Veríme na silné synergie, ktoré nám pomáhajú posúvať sa dopredu. Preto je druhým pilierom oblasť grantových programov.

Aké konkrétne grantové programy máte na mysli?

Medzi tie najväčšie patrí Hodina deťom, ktorú sme v posledných troch rokoch trošku transformovali a začali sme sa zameriavať na podporu detí z jednorodičovských rodín, či už priamo u jednotlivých rodín ako individuálnych príjemcov alebo u organizácií, ktoré jednorodičovským rodinám pomoc poskytujú. Ale máme aj iné grantové programy v spolupráci s firmami, ktorým spravujeme ich firemné nadačné fondy alebo v spolupráci s medzinárodnými inštitúciami. Minulý rok to bola dokonca aj spolupráca so štátom, kedy sme v konzorciu nadácie podporovali organizácie pomáhajúce odídencom z Ukrajiny a prerozdeľovali prostriedky z európskych fondov.

V čom je výnimočný posledný tretí pilier?

Ten tretí sa prelína aj do toho nadačného. Je to pomoc jednorodičom, a je to niečo, čo sme si identifikovali po našom internom strategickom plánovaní pred štyrmi rokmi ako tému, ktorej sa chceme venovať. Myslíme si totiž, že jednorodičovským rodinám a deťom z jednorodičovských rodín sa nevenuje dostatočná pozornosť. Vzhľadom na to, v akej situácii sa tieto rodiny nachádzajú, je to naozaj na Slovensku veľmi vypuklý problém.

Prečo?

Pretože z tých stoosemdesiat tisíc rodín, v ktorých sa iba jeden rodič stará o nezaopatrené deti, je až polovica na hranici alebo za hranicou chudoby a sú ohrozené rôznymi negatívnymi javmi. Jednoducho im treba pomáhať, a tak sme pretransformovali program Hodina deťom na podporu jednorodičovských rodín. Finančné prostriedky k týmto rodinám putujú najmä od individuálnych darcov, ale rozbiehame aj vlastné programy. V tomto roku je to napríklad program Odevnej banky, v rámci ktorého budeme podporovať rodiny distribúciou obnoseného oblečenia. Pripravujeme tiež projekt právnych kliník, kde by sme zase chceli rodinám pomáhať v oblasti práva.

Pomoc, podpora a spolupráca so Slovenskou sporiteľňou

Ako v praxi prebieha pomoc a podpora z nadačných fondov?

Najskôr by som rád povedal, že veríme v pomoc, ktorú by mali nadácie alebo neziskový sektor sprostredkovať a že tá pomoc by mala byť sprostredkovaná na základe štandardov a určitých hodnôt. No a pre nás sú tými hodnotami profesionalita, odbornosť a transparentnosť, čo znamená, že finančné prostriedky, ktoré dostávame, či už od individuálnych darcov alebo od firemných darcov, sa snažíme poskytovať nie náhodným spôsobom, ale cez jasne zadefinované nadačné programy. Sme transparentní a máme otvorený systém prijímania žiadostí, kde sa môžu žiadatelia o grant uchádzať. Opíšu svoju situáciu a napíšu nám, čo potrebujú.

Ako proces prebieha ďalej?

Na poskytnutie finančných prostriedkov máme hodnotiacu komisiu zloženú z ľudí, ktorí sú z Nadácie pre deti Slovenska, ale aj z iných organizácií, a tiež nezávislí odborníci, ktorí žiadosti posudzujú. Samozrejme nikdy nie sme schopní poskytnúť finančné prostriedky všetkým žiadateľom, pretože v takom prípade by sme museli pracovať s niekoľko miliónovými rozpočtami. Ale určite hľadáme cestu ako vybrať tých, ktorí z nášho pohľadu tú pomoc najefektívnejšie využijú.

Spomínali ste podporu mladých komunitných lídrov. Ako prebieha pomoc v ich prípade?

Skupiny mladých ľudí podporujeme menšími finančnými prostriedkami, aby si vyskúšali, čo všetko taký projekt zrealizovať vlastne znamená. Chceme ich naštartovať a veríme, že je to pre nich dobrý odrazový mostík, aby v budúcnosti mohli žiadať aj o väčšie finančné prostriedky aj u iných nadácií alebo v rámci iných grantových schém, ktoré majú napríklad samosprávy. A pri akomkoľvek z týchto programov sa snažíme informovať verejnosť aj našich podporovateľov o tom, akým spôsobom finančné prostriedky získavame, ako ich využívame, komu ich poskytujeme, a tiež na základe akých kritérií, či už administratívnych alebo odborných.

Máte nejakú zaujímavú aktivitu alebo program rozbehnutý aj so Slovenskou sporiteľňou?

Niečo chystáme, ale asi viac ešte neprezradím. No čo sa Slovenskej sporiteľne a jej nadácie týka, spolupracujeme spolu naozaj veľmi radi a dlhodobo. V posledných rokoch sme zrealizovali viacero programov. Jeden z nich bol aj vzdelávací, zameraný na podporu finančnej gramotnosti a trval takmer desať rokov. Postupne sa však vytvorili nové organizácie, ktoré sa tejto oblasti venujú systematickejšie. Takou je aj organizácia FinQ, ktorá sa v súčasnosti na tému podpory finančnej gramotnosti zameriava.

V čom považujete Slovenskú sporiteľňu za silného partnera?

Určite vidíme veľmi dobré partnerstvo v programe zameranom na jednorodičov. Aj v minulosti sa nám podarilo spoločne zrealizovať viacero interných firemných zbierok, z ktorých sme jednorodičov mohli podporiť prostredníctvom poukážok do potravinových reťazcov. V minulom roku sme urobili aj jednu naozaj veľkú zbierku, vďaka ktorej sme takmer sto rodinám mohli poskytnúť školské pomôcky pre ich deti na začiatok školského roka. Základné vybavenie pre prváčikov, ale aj pre deti na prvom stupni, kde mali školskú tašku a iné školské potreby. Bolo skvelé pomôcť toľkým rodinám. No a tešíme sa, že ideme spolupracovať so Slovenskou sporiteľňou aj naďalej. A bez toho, aby som prezradil veľa, opísal by som našu spoluprácu ako obojstranný a dosť dobrý ťah na bránu, kedy dokážeme finančne dlhodobo podporovať jednorodičovské rodiny priamo a cielene.

Keďže je vaša spolupráca so Slovenskou sporiteľňou dlhoročná, bola vôbec nominácia na ocenenie za verejné dobro pre vás prekvapením?

My sa nominácii veľmi tešíme. Nieže by sme na nej boli nejako závislí, ale je to dobrý pocit, keď aj partner dá najavo, že je so spoluprácou spokojný. Že si ju váži, cení, a že ju vníma ako zmysluplnú. A to si myslím, že máme také spoločné v rámci mimovládneho sektora všetci. Záleží nám na tom, aby to, čo robíme, bolo zmysluplné.

Neziskovky a dve percentá

Spomenuli sme mimovládny sektor. Čo hovoríte na plánované zrušenie asignácie 2 %?

V súčasnosti vidíme, že predstavitelia tohto štátu alebo predstavitelia súčasnej vlády nie sú úplne naklonení neziskovému sektoru a myslím si, že je to do veľkej miery spôsobené tým, že mu vôbec nerozumejú. Nevedia, čo vlastne občianska spoločnosť a neziskový sektor je. Tak je na nás, aby sme to všetkým ľuďom poriadne vysvetľovali. Potom možno ľahšie pochopia, čo vlastne znamená pre Slovensko asignácia dvoch percent.

Skúste uviesť príklady, na ktorých je to ľahšie pochopiteľné.

Ak sa rozhliadnete kdekoľvek po Slovensku, asignáciu fyzicky uvidíte v občianskom združení, ktoré vám vydá povolenie na rybolov alebo v poľovnom združení, ktoré poskytne povolenie na poľovačku. Dve percentá môžete vidieť v domovoch sociálnych služieb. Z týchto zariadení sú mnohé neziskovými organizáciami, ktoré sú buď priamo prijímateľom asignácie dvoch percent alebo ich dostávajú sprostredkovane prostredníctvom grantov z firemných nadácií. Dve percentá určite vidíte v škole, kam chodí vaše dieťa. Školy patria medzi najväčších prijímateľov asignácie do občianskych združení, ktorými sú združenia rodičov a priateľov škôl. A v neposlednom rade môžete dve percentá vidieť aj u vašej susedky, ktorá sa stará o zdravotne znevýhodnené dieťa. Veľa rodín ich využíva na všetky dlhodobé zdravotné terapie nad rámec zdravotnej starostlivosti. Títo ľudia fungujú veľmi často ako občianske združenia a poberajú dve percentá alebo ich získavajú sprostredkovane prostredníctvom nadácií akou je aj Nadácia pre deti Slovenska. Ani nevedia, že sú to peniaze z asignácie, pretože ich dostávajú formou daru. Ale bez toho, aby my sme tu asignáciu získali, alebo tá firma, s ktorou spolupracujeme, by sme peniaze k ľuďom, ktorí ich potrebujú, nedoručili.

Čo čaká nadáciu v najbližšom období?

V neziskovom sektore je to taká nikdy nekončiaca práca, lebo robíme v prostredí, ktoré potrebuje pomoc a bude ju potrebovať vždy vo veľkom rozsahu. Najbližšie sú pre nás najväčšími výzvami najmä reforma školstva, ktorá v sebe nesie mnoho nových, veľmi zaujímavých a prínosných vecí. Ale pre školy a učiteľov je naozaj náročné si predstaviť, že od školského roku 2026 budú učiť inak, iným spôsobom. A preto potrebujú veľmi intenzívnu pomoc a dúfam, že my budeme jedným z hráčov alebo jednou z organizácií, ktorí budeme schopní túto pomoc poskytovať. Pravdaže sa tiež tešíme, že sa nám tento rok podarilo rozbehnúť projekt Odevnej banky, ale sme naozaj len na začiatku. Sme veľmi vďační, že nám pri jej vzniku pomáha česká organizácia, ktorá je po šiestich rokoch v situácii, kedy ročne vydistribuuje rodinám tisícky balíkov oblečenia. Dúfam, že sa tam postupne dopracujeme aj my.

Myslíte si, že je ešte vždy dosť ľudí, ktorí sú ochotní pomáhať?

Verím, že naša spoločnosť, napriek celkom napätej atmosfére, je stále naklonená pomáhať. Tento optimizmus je prítomný v našej práci. Možno aj preto sme presvedčení, že budúcnosť bude viac optimistická, než si v súčasnosti myslíme.