Nadácia Dedo venuje všetku svoju energiu rodinám bez domova

Každý by mal mať domov. Ak oň prišiel, potrebuje pomoc. Presne takejto pomoci sa dostane rodinám žijúcim v podmienkach bezdomovectva aj vďaka Nadácii DEDO. Nadácia rodinám poskytuje domov, odborne ich sprevádza a vytvára pre ne vhodné podmienky, aby sa uplatnili v práci.

Ako dlho nadácia pôsobí? Ktoré organizácie spája? Čo ľuďom bez domova poskytuje? Koľkým rodinám už v Košiciach a v Prešove pomohla nájsť bývanie? Čo pre nadáciu znamená nominácia na Cenu Slovenskej sporiteľne za verejné dobro? Nielen na tieto otázky odpovedali Jana Krajkovičová a Alena Vachnová.

Tri akčné ženy

Za názvom Nadácia DEDO sa ukrývajú predovšetkým tri výnimočné ženy. Ale aj keď ste jeden kolektív, svoje zameranie máte podelené. Janka, prezraďte nám ako?

Máme kolektívny manažment troch akčných žien. Alenka má pod palcom bývanie, strategický rozvoj a inovácie v celej sieti a je predsedníčkou správnej rady Nadácie DEDO. Ja som predsedníčkou správnej rady Dorka Bags a venujem sa zamestnávaniu, PR a trošku aj financiám. No a Viktória Rusňáková je predsedníckou správnej rady organizácie Všetci pre rodinu a má na starosti multidisciplinárne tímy, sprevádzanie a odbornú prácu s rodinami, aby si svoje bývanie udržali.

V sieti Nadácie DEDO sú 4 organizácie a každá z nich je v podstate samostatná.

Áno, ale bez tých ostatných by nedokázala poskytovať komplexné služby a nebola by efektívna. My tri sa dopĺňame, navzájom si do práce „kafreme“ a ani jedna z nás nie je tej druhej šéfkou. Považujeme to však za veľmi inovatívne, vo firmách to totiž nebýva časté a v neziskovom sektore je to priam neexistujúce. Fungujeme ako skupina mimovládok, na ktorej čele je Nadácia DEDO, ktorá prichádza s inováciami. Keď sa inovácie osvedčia, zakladáme samostatné organizácie, ktoré potom dlhodobo tieto inovácie rozvíjajú a škálujú.

Spomenuli ste Dorka Bags. Poviete nám o tejto organizácii viac?

Dorka Bags je nezisková organizácia so sociálnym podnikaním. Zameriava sa na zamestnávanie ľudí so skúsenosťou bezdomovectva vo vlastnej dielni, ktorá upcykluje nepotrebné reklamné bannery a vyrába z nich skvelé fashion tašky a doplnky, ale aj na otvorenom trhu práce prostredníctvom svojej Agentúry podporovaného zamestnávania. Základné pravidlo v našej dielni je, že každý sa vie naučiť šiť.

Kedy a ako ste s krajčírskou dielňou začínali?

V januári 2022 sme začali mapovaním potrieb ľudí žijúcich v podmienkach bezdomovectva. Ktokoľvek mal chuť, mohol prísť na tréning zručností, ktorý prebiehal v týždňových intervaloch. Medzitým sa náš produkt vyvíjal tak, aby bol čo najjednoduchší a použiteľný. Naše tašky majú charakteristický tvar, ktorý je z hľadiska dizajnu pekný a v podstate je celý pracovný proces pripravený takým spôsobom, aby tašku dokázal ušiť naozaj každý. A je veľmi dôležité povedať, veľmi hrdo to podčiarkujem, že u nás ľudia pracujú na trvalý pracovný pomer. A nie je to dielňa smutných ľudí. Je to kreatívny priestor, kde vznikajú rôzne nápady a ktorý spája ľudí, ktorí prišli z bezdomovectva s ľuďmi z bežnej populácie. Sme jeden kolektív, nedelíme sa.

Špecifickou témou, ktorú rozvíja Alenka, je prístup Housing first. Program, ktorý realizujete už pomaly päť rokov. Ide o bývanie a sociálne nájomné bývanie. A čo Vicky? Priblížte nám jej funkciu.

Vicky rozvíja podporné integrované zdravotno-sociálne služby, ktoré sú klientom v starostlivosti organizácie Všetci pre rodinu poskytované podľa individuálnych potrieb. Bez týchto služieb by mnohé rodiny, ktoré zažívali bezdomovectvo dlhodobo, nemali dostatok podpory na udržanie získaného bývania a riešenie svojich komplexných potrieb. Organizácia pri svojej práci hlbšie uplatňuje starostlivosť, ktorá rozumie traume. Tá je výrazne prítomná v životoch ľudí, ktorí zažívajú extrémnu chudobu, toxický stres, rôzne formy násilia a bezdomovectvo či bytovú núdzu.

Nadácia DEDO – 27 rokov sociálnych inovácií

Kedy a prečo Nadácia DEDO vznikla a kto je jej zakladateľom?

Pôvodná misia zakladateľov, manželov Jozefa a Márie Ondášových, bola pomoc deťom z detských domovov. Skratka DEDO je vlastne od spojenia detský domov odvodená. Manželia vytvorili štipendijný program, aby mohli deti dokončiť strednú alebo vysokú školu a hneď v ďalšom slede vznikla iniciatíva, ktorá sa volala Domovské vzdelávacie centrum. Zafinancovali a v spolupráci s ďalšími partermi rozvinuli koncept Domov na polceste, ktorý bol v tom čase unikátny a vytvorený pre mladých ľudí, ktorí odchádzali z detských domovov a nemali dostatok podpory na to, aby sa dokázali hneď začleniť do spoločnosti. Avšak stále viac sa chceli prepracovať k prevencii, aby sa deti do detských domovov nedostávali vôbec.

Tak vznikol veľký projekt DORKA?

Presne tak a dnes už funguje v štyroch mestách.

Čo je cieľom centier DORKA?

Aby sa rodiny, ktoré sa ocitnú v bytovej núdzi a v krízovej situácii, nerozpadli, a teda aby deti neboli odobraté do detských domovov či iných foriem náhradnej starostlivosti. Vďaka tejto možnosti zostávajú rodiny spolu a krízu môžu preklenúť s podporou odborníkov v stabilnom ubytovaní.

To však nie je dlhodobé riešenie.

Nie, no problém na Slovensku je ten, že sa ľudia z týchto zariadení nemajú kam posunúť. Žijú v centrách aj niekoľko rokov, pretože neexistuje dostupné nájomné bývanie a dostatočná podpora na to, aby sa mohli štandardne zabývať a fungovať ako každý iný.

Práve preto je na prvom mieste pre ľudí bez domova zabezpečenie bývania?

Áno a z tohto dôvodu vznikol aj prístup Housing first, ktorý má už dnes vo svete takmer štyridsať rokov. Je veľmi úspešný, založený na dôkazoch a má vysokú efektivitu. Na Slovensku funguje tento projekt zameraný špeciálne na rodiny s deťmi v Košiciach a v Prešove. Avšak počet organizácií a miest, ktoré tento prístup uplatňujú na riešenie bezdomovectva rôznych skupín ľudí na Slovensku, stále rastie, čo je skvelým základom pre to, aby sme dosiahli systémovú zmenu a prešli od manažovania k ukončovaniu bezdomovectva.

Odkedy ste súčasťou Nadácie DEDO vy tri bojovníčky?

Generačná výmena nastala koncom roka 2022, kedy sme prevzali vedenie nadácie, ale intenzívne niekoľko rokov sme spolupracovali už aj predtým. Manželia Ondášovci sa z aktívneho vedenia organizácie a celej siete stiahli, no sme aj naďalej v intenzívnom kontakte, čo nám dáva veľa sily a podpory.

Housing first

Nadácia DEDO pôsobí v Košiciach a v Prešove. Aká je v týchto mestách situácia s bezdomovectvom?

Najmä v Košiciach je miera bezdomovectva vysoká, pričom bezdomovectvo, ktoré ľudia zažívajú, má chronický charakter. O chronickom bezdomovectve hovoríme od jedného roka, ale ľudia bez domova tu žijú aj desať a viac rokov. Dokonca sa do týchto rodín rodia deti z druhej generácie. Takýchto detí, ktoré žijú v útulkoch alebo v neformálnych osídleniach s nevyhovujúcimi podmienkami pre život, bolo v Košiciach v roku 2021 približne osemsto. No a presne toto je naša cieľová skupina. Toto sú ľudia, na ktorých sa zameriavame. Ľudí bez domova a v bytovej núdzi je v Košiciach a v Prešove dohromady zhruba osemtisíc.

Už sme to načrtli, ale predsa len pomenujme hlavné body fungovania nadácie.

Snažíme sa ukončovať bezdomovectvo, čo znamená, že ľuďom bez domova sprístupňujeme nájomné bývanie spojené s podpornými službami. Bývanie vnímame ako ľudské právo, prvý krok a základ riešenia situácie každého človeka bez domova. Ak sa rodina udrží aspoň rok, môžeme považovať jej bezdomovectvo za ukončené. Keď sa už rodiny ocitnú v stabilnom bezpečnom prostredí, až vtedy začíname riešiť všetky ostatné veci, ktoré vnímajú ako potrebné.

Už z názvu a tiež z predchádzajúcich informácií je jasné, že pre ľudí žijúcich v podmienkach bezdomovectva, je prvoradé bývanie. Ako projekt Housing first začal svoje fungovanie s podporou Nadácie DEDO?

Keď sme s týmto projektom začali, bola pandémia a možnosti stretávať sa s ľuďmi, boli obmedzené. Napriek tomu, keď sme obsadzovali prvú veľkú skupinu bytov vďaka intenzívnej spolupráci s mestom Košice, od ktorého máme v nájme aktuálne štrnásť sociálnych nájomných bytov, jednoducho sme vyrazili do útulkov pre rodiny s deťmi v Košiciach. Urobili sme asi deväťdesiat rozhovorov s rodinami, ktoré tam žili a rodiny do projektu sme žrebovali. Jedinou podmienkou pre zapojenie bola bytová núdza rodín a starostlivosť aspoň o jedno maloleté dieťa. Tento projekt bol zároveň spojený s výskumom, ako budú rodiny v novom bývaní prosperovať.

Dnes je ale projekt postavený inak.

V roku 2021 roku sme zrealizovali registračný týždeň pre rodiny s deťmi. Niečo ako sčítanie, avšak doplnené o konkrétne údaje rodín, bez anonymizácie, keďže cieľom bolo vytvoriť databázu rodín zažívajúcich bezdomovectvo a postupne ich v rámci dostupných kapacít zabývať. Rodiny oslovujeme priamo, snažíme sa obnovovať databázu, byť s rodinami v kontakte. Pýtame sa, aké majú potreby a prostredníctvom niekoľkých rozhovorov dôjdeme k tomu, či chcú byť súčasťou nášho projektu.

Aké podmienky musia rodiny v projekte spĺňať?

Podmienky sú tri a sú veľmi jednoduché. Platiť nájomné, ktoré je prispôsobené ich možnostiam, byť dobrými susedmi a prijímať sociálnu službu, ktorú im poskytujeme k tomu, aby si bývanie udržali. Ak rodina s podmienkami súhlasí, začneme hľadať byt. Pracujeme s verejnými inštitúciami ale aj so súkromnými vlastníkmi. Garantujeme platenie nájomného, starostlivosť o byt, ale aj to, že v tom byte bude bývať rodina, ktorá bola v bytovej núdzi.

Ste aj po zabývaní rodín ďalej s nimi v kontakte?

Spočiatku sa minimálne raz za týždeň stretávame u nich doma a riešime čo treba, ale časom sa to mení podľa potreby. Podľa medzinárodných výskumov si viac ako 80 % až 98 % ľudí bývanie udrží.

Poskytujete podpornú službu v bývaní, ktorú majú rodiny poskytovanú zadarmo ako sociálnu službu. Čo ďalej?

Na celom procese pracujú viacerí odborníci. Sociálni pracovníci, psychológovia, právnička, zdravotná sestra, ľudia so skúsenosťou bezdomovectva. Najdôležitejšie je, aby si rodiny novozískané bývanie udržali. Potom nasledujú ďalšie témy ako zdravie, škola, rodinno-právne vzťahy, oddlžovanie či pracovné začleňovanie, aby sa mal možnosť každý dospelý člen rodiny realizovať. Neúnavne hľadáme všetky možné spôsoby legálneho zamestnania na zmluvu za štandardnú mzdu.

Na rade je v najbližšej dobe aj spustenie nového projektu, ktorý k bývaniu a k zamestnaniu patrí, aby vaše služby pokryli všetko potrebné. O čo ide?

Ide o integrovanú zdravotnú a sociálnu starostlivosť. Máme na to európsky grant priamo z Bruselu, ktorý spúšťame v októbri. Pôjde o malé „polikliniky“ pre ľudí bez domova v Košiciach a v Prešove so základnými ambulanciami primárnej zdravotnej starostlivosti, ktoré by nemali fungovať len ako ambulancie, ale aj ako terénna zdravotná starostlivosť. Zdravotníci a sociálni pracovníci by teda mali byť aj v teréne a poskytovať starostlivosť všade tam, kde sa ľudia nachádzajú. Snažíme sa vyplniť medzeru už v existujúcich službách našimi špecializovanými službami.

Prečo je táto služba taká potrebná?

Táto služba má ambíciu sprístupniť zdravotno-sociálnu starostlivosť zraniteľným ľuďom, ktorí často z rôznych dôvodov, vrátane dlhov na zdravotnom poistení, nemajú prístup k všeobecnému lekárovi či špecialistovi, a v prípade núdze využívajú urgentnú zdravotnú starostlivosť. Ľudia bez domova tak zomierajú v priemere už pred dosiahnutím veku päťdesiat rokov a ich zdravotný stav je porovnateľný so zdravotným stavom človeka z bežnej populácie o dvadsať rokov staršieho.

Čo by sa sprístupnením zdravotno-sociálnej starostlivosti mohlo zlepšiť?

Sprístupnením primárnej zdravotnej starostlivosti integrovanej so sociálnou starostlivosťou a spoluprácou odborníkov v multidisciplinárnych tímoch v ambulanciách a v teréne chceme reagovať na potreby ľudí bez domova. Predchádzať, respektíve znižovať intenzitu využívania urgentnej starostlivosti, ktorá je výrazne drahšia. V prepojení na prístup Housing First bude cieľom ľudí so skúsenosťou bezdomovectva čo možno najskôr zabývať a potrebné služby im poskytovať u nich doma.

Pracovné začleňovanie

Komplexný prístup k ľudom v bezdomovectve je spojený aj so získaním práce.

V prvom rade je však potrebné povedať, že pracovné začlenenie nie je základným krokom pri ukončovaní bezdomovectva, no je súčasťou začleňovania ľudí s takouto skúsenosťou do spoločnosti a priestorom pre osobnú realizáciu človeka.

A ako tento proces prebieha?

Máme vytvorené dva tímy. Jeden sa venuje pracovnému začleňovaniu priamo v krajčírskej dielni Dorka Bags. A ten druhý, keďže vytváranie nových pracovných miest v krajčírskej dielni je obmedzené a limitované dopytom na trhu, prostredníctvom Agentúry podporovaného zamestnávania, vyhľadáva aktuálne ponuky na pracovnom trhu a snaží sa ich spárovať s našou databázou ľudí. Aktuálne vytvárame aj takú platformu zamestnávateľov malých a stredných podnikov na východnom Slovensku, aby sme dokázali poskytovať lepšie podmienky na zamestnávanie našich klientov.

Pomáhate aj pri pohovoroch alebo vybavovaní potrebných dokladov?

Sledujeme, či má záujemca o prácu správne napísaný životopis, či má všetky podklady, ktoré sú potrebné na to, aby sa o danú prácu uchádzal. Ak treba, komunikujeme aj v rámci potenciálneho nového zamestnávateľa a dohodneme stretnutie. A takto vlastne postupne nadväzujeme spolupráce s firmami, ktoré majú programy na zamestnávanie ľudí bez domova nejakým spôsobom zabehnuté.

Určite pracujete aj na vylepšení systému začlenenia ľudí bez domova do pracovného procesu. Ako?

Pracujeme na tom, aby sme dokázali nielen vyhľadávať ponuky, ktoré sú na otvorenom trhu, ale aby sme dokázali pracovať so zamestnávateľmi do takej miery, aby vedeli prispôsobovať pracovné miesta našim klientom. Nie každý dokáže pracovať osem hodín. Mnohé závisí od toho, čo si zažili, aké majú traumy, prípadne nejaké diagnózy. Snažíme sa pracovný čas prispôsobiť tak, aby záujemca prácu aj zvládol.

Sú zamestnávatelia otvorení začleňovaniu ľudí bez domova práve v ich firmách?

Často nie, ale nemyslím si, že je to len problém zamestnávateľov. Je to problém celej našej spoločnosti, ktorá nevidí začleňovanie zraniteľných ľudí ako nevyhnutnosť či napĺňanie ľudských práv. Všetci trpíme predsudkami a sú ľudia, cez ktorých nejde vlak, ale sú aj takí, ktorí to skúsia. Treba si uvedomiť, že na konci dňa je to pre nás všetkých, platiteľov daní na Slovensku, výhodnejšie. Čím viac ľudí sa nám podarí zabývať a zastabilizovať, tým skôr vymažeme bezdomovectvo zo slovníkov a zo spoločnosti.

Cena Slovenskej sporiteľne za verejné dobro

Považujete nomináciu na Cenu Slovenskej sporiteľne za verejné dobro za ocenenie vašej doterajšej práce?

Určite, ale hlavne sa tešíme zo samotného partnerstva so Slovenskou sporiteľňou. Pred viac ako tromi či štyrmi rokmi, keď spúšťala Slovenská sporiteľňa projekt Dostupný domov, sme boli jednou z prvých organizácií na východe Slovenska, ktorých oslovila na spoluprácu ohľadom dostupného nájomného bývania. Veľa sme sa spoločne naučili práve vzájomnou spoluprácou, ktorá je dlhodobá a udržateľná.

Dostupný domov však nie je jediná spolupráca so Slovenskou sporiteľnou.

Spolupracujeme aj s Nadáciou Slovenskej sporiteľne, vďaka ktorej máme v rukách finančný nástroj na pomoc rodinám, ktoré sú už zabývané. Vytvorili sme garančný fond, prostredníctvom ktorého vieme rodinám, ktoré majú dočasný výpadok príjmov napríklad kvôli chorobe alebo strate zamestnania, pomôcť. Spolufinancujeme im nájomné, aby si udržali bývanie, respektíve tieto zdroje vieme použiť na zvyšované náklady energií.

Komerčné nájomné bývanie je nesmierne vysoké. Toto je teda obrovská pomoc.

Áno, preto kontaktujeme rodinu, o ktorej vieme, že je veľmi zraniteľná. Napríklad mamička na materskej s tromi deťmi, ktorej možnosti sú veľmi limitované. Nadácia Slovenskej sporiteľne má dlhodobo vytvorený program pomoci ľuďom bez domova, ktorý je veľmi efektívny, a ktorý sa ďalej rozvíja.

Komunikujete v Slovenskej sporiteľni aj s niekým, koho považujete vo vašej spolupráci za výnimočne nápomocného?

Komunikujeme s Rasťom Blažejom, ktorý vedie v banke oddelenie sociálneho bankovníctva Slovenskej sporiteľne, kde podporujú aj inovatívne sociálne projekty. V mnohých veciach aj naším mentorom, napríklad aj v projekte polikliník a zdravotnej starostlivosti pre ľudí bez domova, o ktorom sme už hovorili. Sprevádza nás aj pri hľadaní zdrojov, čo je pre nás tiež obrovská pomoc. Ľudia zo Slovenskej sporiteľne nás nielenže podržia, keď programy už fungujú, ale pomáhajú nám ich aj spustiť a majú veľmi vzácny typ zručnosti, ktorý sa pekne kombinuje s tým našimi.

Nominácia na ocenenie je teda pre vás skutočne veľmi vzácna.

Je potvrdením aj toho, že partnerstvo s veľkou bankou, inštitúciou alebo jej dcérskymi spoločnosťami, dokáže mimovládny sektor posilňovať. Takto si navzájom pomáhame rásť a rozvíjať programy, ktorým veríme. Nomináciu vnímame aj ako takú čerešničku na torte, ale stále s obrovskou dávkou pokory.

Výsledky, ciele a pocit, že ste na správnom mieste

Alenka, prejdime k číslam a výsledkom vašej snahy. Koľkým rodinám ste pomohli s bývaním?

Tak napríklad v krízových centrách Dorka poskytujeme na dennej báze ubytovanie a sociálnu službu, čiže komplexnú pomoc, zhruba dvesto päťdesiatim ľuďom. Koncom roka 2023 sme mali približne tridsaťsedem rodín, čiže asi tak stodvadsať ľudí, prevažne detí, zabývaných v dostupnom nájomnom bývaní s podpornými službami. A v kontakte sme s oveľa väčším počtom, až s okolo tristo ľuďmi. Spolupracujeme s nimi a vyhľadávame pre nich bývanie.

Janka, ako je to v číslach pri pracovnom začlenení?

Čo sa pracovného začleňovania týka, tak pracujeme s databázou asi sto ľudí v Prešove a zhruba sto ľudí v Košiciach. To sú ľudia, ktorých kolegovia pravidelne kontaktujú a zisťujú, či sa niečo nezmenilo. Cez samotnú dielňu Dorka Bags prešlo viac ako dvadsať ľudí, ktorých sme mali zamestnaných a ktorí sa v podstate na tých jednotlivých miestach striedali. Aktuálne máme stabilný tím štyroch ľudí, ale do konca roka 2024 máme ambíciu vytvoriť ďalšie dve pracovné miesta. Keď to zhrniem, hýbeme sa okolo 10 % z celej databázy. Očakávam, že keď sa nám podarí nadviazať spoluprácu s malými a strednými podnikmi, číslo sa rapídne zvýši.

Vráťme sa ešte na chvíľu k najbližším plánom organizácie. Aké sú?

Budeme veľmi aktívne pracovať na už spomínanej zdravotnej starostlivosti. Čaká nás aj sčítanie ľudí bez domova v Košiciach v spolupráci s Inštitútom pre výskum práce a rodiny pri Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny. Bude sa konať v októbri 2024. Budeme potrebovať veľmi veľa dobrovoľníkov. Ak by mal niekto chuť a energiu nám s sčítaním pomôcť, môže sa nám ozvať na email: info@nadaciadedo.sk.

Tak už len pár slov na záver, aj keď rozprávať by sa dalo dlho, pretože to, čo robíte, je skutočne úžasné. Alenka, kedy ste so svojou prácou najspokojnejšia?

Najväčšiu spokojnosť zažívam, keď nič nevidno. To je ten moment, kedy je rodina zabývaná, žije v bežnom susedstve, deti majú možnosť chodiť do školy, rodičia fungujú a spoločne žijú taký ten bežný život. Nezverejňujeme životné príbehy našich klientov, ani ich osobnú identitu, ale čo máme najradšej je, keď títo ľudia jednoducho splynú s väčšinovou spoločnosťou. Keď zapadnú. Najväčšou radosťou a neopísateľným pocitom teda je, ak sa vyjadria, že zažívajú viac pokoja. Toto je pre nás najväčšia odmena.

Janka, chcete niečo doplniť?

Ja osobne sa už dlhšie neviem zbaviť pocitu, že som na správnom mieste a fakt sa každý deň do práce teším. Nemenila by som, ani náhodou. Keď človek cíti, že je tam, kde má byť, že to dáva zmysel, vtedy je to skvelé. Viete, ja som taký veľký pragmatik, nie som veľmi na emócie. Ale raz pri jednej prezentácii na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny som v závere čítala anonymizované výroky ľudí, ktorých máme v bývaní. A bol tam konkrétne jeden citát od matky o tom, ako jej dieťa v postieľke povedalo, ako mu je dobre. Že tam, kde bývajú, je taký pokoj. Na pódiu som stála so slzami v očiach.