Katarína Kouřilová: Zdravotní klauni prinášajú radosť a smiech na miesta, kde by ste ich nečakali, ale pritom sú tam veľmi potrební a osožní

Občianske združenie ČERVENÝ NOS Clowndoctors píše svoju slovenskú históriu od roku 2004 a je súčasťou medzinárodnej organizácie RED NOSES International. Aktuálne v ňom pôsobí vyše sedemdesiat profesionálnych zdravotných klaunov.

O tom, aké má občianske združenie hodnoty, či berú klauni humor vážne, ale aj o tom, že klaunom odvaha prinášať radosť rozhodne nechýba, sme sa pozhovárali s riaditeľkou pre darcovstvo a strategickú komunikáciu Červeného nosa Katarínou Kouřilovou. Reč bude aj o nominácii ich organizácie na Cenu Slovenskej sporiteľne za verejné dobro.

Kde je smiech, tam je nádej

Klaunov s červeným nosom stretávame napríklad na chodbách nemocníc, keď čakáme na vyšetrenie s deťmi. No stretávame ich aj na rôznych oddeleniach, odkiaľ si deti nemôžeme vziať dlhý čas domov. Prekvapia nás aj na miestach, kde sú len dospelí a dokážu potešiť aj seniorov. Kde sa títo čarovní klauni prinášajúci radosť a smiech vzali? Ako sa začala púť červených nosov a kedy dorazila na Slovensko?

S nápadom pravidelne navštevovať hospitalizovaných pacientov prišiel ešte v 80-tych rokoch, kedy Michael Christensen v New Yorku založil prvú organizáciu profesionálnych zdravotných klaunov Big Apple. Postupne sa myšlienka pravidelných klaunských návštev rozšírila do ďalších krajín, medzi inými aj do Čiech a na Slovensko. V roku 2003 pozvala MUDr. Daniela Sejnová Američana žijúceho v Čechách Garyho A. Edwardsa, aby rozbehol klaunské návštevy na Klinike detskej onkológie a hematológie v Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou (dnešný NÚDCH) na bratislavských Kramároch, kde vtedy pôsobila ako primárka. Jeho prvá klauniáda trvala dlhých sedem hodín a ako doktor Pytlík prešiel vtedy všetky oddelenia nemocnice a rozosmial desiatky detských pacientov. Následne oslovil prvých umelcov – bábkohercov, z ktorých vybral v úvode štyroch. Vyškolil ich, aby mohli začať navštevovať detské oddelenia.

Kedy občianske združenie ČERVENÝ NOS Clowndoctors vzniklo?

Už 7. apríla 2004, pričom návštevy realizovali v úvode štyria zdravotní klauni. Sprvu pôsobili hlavne vo vtedajšej DFNsP v Bratislave a v roku 2006 bol klaunský tím rozšírený o nových členov aj v regiónoch Žiliny a Banskej Bystrice, kde začali pravidelné návštevy detských oddelení. V roku 2008 k nim pribudli nemocnice na východe Slovenska.

Boli klauni prijatí pozitívne?

Začiatky boli náročné, keďže v zdravotníctve bolo zaužívané skôr konzervatívne pravidlo „ticho a pokoj lieči“ a zdravotní klauni boli presným opakom. Keď sa objavili, ozýval sa z izieb aj chodieb smiech a atmosféra sa celkom zmenila. Gary A. Edwards podporoval povedomie o prínose klaunského umenia a humoru aj na odbornej pôde. Prednášal na rôznych zdravotníckych sympóziách a konferenciách, kde prezentoval význam a výsledky klaunských návštev.

Aké hodnoty združenie Červený nos vyznáva?

K hodnotám, ktoré máme spoločné so všetkými organizáciami združenými v RED NOSES International patria autentickosť, lebo sa na nič nehráme a tvorivosť, ktorá je hnacou silou našej misie. Tiež profesionalita, lebo humor berieme vážne, ale aj rešpekt k pocitom a potrebám nášho okolia. Ďalšími hodnotami sú zodpovednosť za naše rozhodnutia, odvaha, vďaka ktorej dokážeme pomáhať a radosť, lebo veríme v krásu ľudských emócií.

V čom je vaše združenie jedinečné?

Jedinečnosť Červeného nosa nie je len v tom, že je jedinou organizáciou, ktorá prináša pravidelne do nemocníc profesionálnych zdravotných klaunov, ale aj v tom, že každý jeden z klaunov je sám o sebe jedinečný so svojím osobitým humorom a charakterovými črtami, ktoré pretavuje aj do svojej klaunskej postavy. V kombinácii s individuálnym prístupom k pacientovi, vysokou úrovňou empatie, ľudskosti, profesionality a schopnosti improvizácie aj v náročných situáciách tak vznikajú zázračné chvíle, ktoré sú samé o sebe jedinečné a neopakovateľné.

Kto je Clowndoctor a aké má poslanie?

Poslaním zdravotných klaunov je prinášať prostredníctvom klaunského umenia radosť a smiech tým, ktorí to potrebujú. Cieľom pravidelných klaunských návštev je eliminovať strach a stres z nemocničného prostredia, zlepšiť náladu a celkový psychický stav pacienta i rodiča. Dôležité je, že sa zmení atmosféra na nemocničnej izbe. Vytratí sa ťažoba, cítiť úľavu a uvoľnenie. To všetko je dôležité pre celkový priebeh liečby. Nehovoríme, že klaunský humor lieči, ale určite pomáha a podporuje liečbu.

Zdravotný klaun však nie je cirkusový ani párty klaun.

Nie, zdravotný klaun nenosí výrazný mejkap, parochňu ani veľké topánky. Klaunské umenie je prispôsobené prostrediu, v ktorom pôsobí. Biely plášť a oslovovanie doktor či sestra zaraďuje klaunov a klaunky do zdravotníckeho prostredia. Samozrejme, červený nos a rôzne kostýmové doplnky a rekvizity na prvý pohľad odlíšia našich zdravotných klaunov od nemocničného stereotypu. Rovnako tak ich správanie a prístup k pacientovi. Zdravotní klauni mu dávajú možnosť voľby v prostredí, kde má všetko svoje striktné pravidlá a hierarchiu, v ktorej je pacient ten, o kom sa rozhoduje. Vo vzťahu k zdravotnému klaunovi má pacient „navrch” a dostáva moc riadiť nachvíľu situáciu, prípadne poradiť klaunovi, ako vyriešiť jeho „problém” a má možnosť aj usmerniť klaunskú hru. Môže tiež odmietnuť klaunskú návštevu. To pomáha pacientovi získať pocit vlastnej dôležitosti, zvýši sa mu pocit sebavedomia. Dodáva mu to aj silu na ďalší boj s chorobou a všetkými súvisiacimi okolnosťami.

Nie je klaun ako klaun

Vidieť chorých ľudí a pokúsiť sa ich rozosmiať nie je jednoduché a nedokáže to každý. Čím musí prejsť adept na klauna?

Každá klaunka alebo klaun musí byť starší než dvadsaťtri rokov, čo je predpokladom istej osobnostnej zrelosti. Musia to byť empatickí ľudia so zmyslom pre humor. Hovoríme, že by mali mať empatiu väčšiu ako ego a chuť rozdávať radosť iným. Musia vedieť vyhodnotiť situáciu, byť citliví, ale zároveň zvládať psychicky náročné situácie. Je obrovským plusom, keď vedia hrať na nejakom hudobnom nástroji, či spievať. Avšak, nemusí ísť výhradne o hercov.

Ako prebieha výber na pozíciu zdravotného klauna?

Výberový workshop pod vedením umeleckého riaditeľa združenia je veľmi intenzívny a má tri až štyri celodenné kolá. Počas neho uchádzači trénujú klaunské zručnosti a mali by pochopiť podstatu klauna a naučiť sa pracovať s jeho charakterom. Výberový workshop preverí aj osobnosť človeka a jeho odolnosť voči stresu a zvládanie náročných situácií. Úlohy, ktoré zadáva umelecký riaditeľ a jeden z koučov združenia, v poslednom kole aj niektorý umelecký riaditeľ z inej krajiny, sú náročné. Účastníci sa môžu cítiť nepríjemne a trápne, ale ide o to, ako sa s takou situáciou vysporiadajú.

Čo všetko musia klauni zvládnuť pred prvým vystúpením?

Už pred ich prvou klauniádou musia absolvovať nielen umelecké workshopy pre začínajúcich zdravotných klaunov, ale aj prednášky o fungovaní združenia a programov pre jednotlivé cieľové skupiny. O pravidlách, ktoré treba dodržiavať, napríklad o hygienických zásadách v zdravotníckych zariadeniach, ale aj základy týkajúce sa politiky ochrany detí a zraniteľných osôb. Následne sú počas niekoľkých klauniád len pozorovateľmi, neskôr v klauniádach vystupujú v roli takzvaného tretieho klauna v spoločnosti dvojice skúsených kolegov. A keď začnú klaunovať ako súčasť klaunskej dvojice, klaunujú často aj pod dohľadom skúseného kouča. Po úspešnom zvládnutí prvého roka vzdelávanie a práca na sebe a na rozvoji klaunského alter ega pokračuje počas celej pôsobnosti v klaunskom tíme.

Na čo sú workshopy zamerané?

Workshopy na národnej či medzinárodnej úrovni sa venujú umeleckému rozvoju, tréningu improvizácie a klaunských zručností, ale súčasťou vzdelávania sú aj teoretické prednášky z oblasti psychológie, sociológie, nemocničných procesov, či histórie klaunského umenia. Súčasťou zotrvania v klaunskom tíme je povinnosť absolvovať v istom časovom úseku presne stanovený súbor workshopov a prednášok zo spomínaných oblastí, za čo je udelený medzinárodný certifikát profesionálneho zdravotného klauna.

Klauni poskytujú deťom, dospelým, ale aj seniorom pocit výnimočnosti, rešpektujú ich a pracujú s ich emóciami. Kto pomôže klaunom, keď sa cítia mizerne?

Pre klaunov je akousi pomocou priamo v nemocnici práve ich červený nos. Keď si ho nasadia, stávajú sa zrazu niekým iným, zrazu sa správajú aj rozprávajú inak. Klaunské sestričky a doktori nevidia chorobu. Majú svoj pohľad na svet a ten ukazujú aj pacientom. Samozrejme, za červeným nosom sa skrývajú citliví ľudia a každý z nich má svoj spôsob, ako sa po klauniáde vyrovnať so smutnými príbehmi, ktoré zažili v nemocnici či v seniorskom zariadení. Združenie Červený nos poskytuje klaunom možnosť skupinovej aj individuálnej supervízie. Okrem toho majú klauni nastavený maximálny počet klauniád v mesiaci.

Koľko klaunov pôsobí profesionálne na Slovensku v rámci vášho združenia?

Aktuálne má umelecký tím vyše sedemdesiat profesionálnych zdravotných klauniek a klaunov a umelecký riaditeľ nedávno vyhlásil nové výberové konanie pre posilnenie východoslovenského regiónu.

Kde všade klaunov nájdeme?

Zdravotných klaunov možno stretnúť na takmer všetkých detských oddeleniach nemocníc po celom Slovensku, v seniorských zariadeniach, v špeciálnych školách, v domácnostiach s veľmi ťažko chorým dieťaťom alebo na iných miestach, kde je ich pomoc v podobe láskavého humoru potrebná. Boli to napríklad aj očkovacie centrá počas pandémie alebo ukrajinské hranice a utečenecké tábory po vypuknutí vojny. Vo výnimočných momentoch možno stretnúť zdravotných klaunov aj na verejných miestach. V tomto roku je takých príležitostí viac, keďže združenie oslavuje 20. narodeniny. Klaunov mohli stretnúť aj účastníci behu Od Tatier k Dunaju alebo návštevníci Kremnických Gagov. Naše narodeniny začiatkom apríla oslávili klauni v uliciach, kde rozdávali radosť a zároveň vyzývali ľudí, aby v ten deň urobili radosť komukoľvek v okolí.

Ocenenie za výnimočné dobro

Dostali ste sa medzi štyroch nominovaných na Cenu za verejné dobro od Slovenskej sporiteľne. Ako ste prijali informáciu, že ste nominovaní v takejto krásnej kategórii?

Našou kanceláriou sa ozývali veľké ovácie a bolo to pre nás veľmi milé prekvapenie. Už samotná nominácia pre nás veľa znamená. Je pre nás poctou, že sme sa dostali na short list spolu s organizáciami, ktoré robia nesmierne prospešnú činnosť vo vzťahu k rôznym zraniteľným skupinám, či už na lokálnej alebo celonárodnej úrovni.

Spolupracujete, alebo ste už v minulosti spolupracovali na nejakých projektoch so Slovenskou sporiteľnou?

So Slovenskou sporiteľňou a jej nadáciou spolupracujeme už niekoľko rokov a je pre nás silným partnerom, o ktorého sa môžeme dlhodobo oprieť. Viackrát finančne podporili projekt Smiech nepozná vek, v rámci ktorého naši zdravotní klauni prinášajú povzbudenie a radosť do života seniorom v seniorských zariadeniach po celom Slovensku. Významná bola aj podpora Nadácie Slovenskej sporiteľne pre naše stanové Cirkusy Paciento určené deťom v liečebniach. Cieľom tohto obľúbeného programu je motivovať deti, aby sa prekonali a dokázali v spolupráci s klaunmi po týždňovom trénovaní vystúpiť pred publikom a ukázať všetkým, a aj sami sebe, čo sa naučili a zvládli. Aby boli na seba hrdé a dodalo im to nové sily potrebné v boji s chorobou.

Ako vníma Nadácia Slovenskej sporiteľne vaše potreby a hodnoty?

Veľmi citlivo. A okrem toho aj neustále podporuje vzdelávanie našich zdravotných klaunov, ktoré je pre ich prácu a profesionalitu nevyhnutné. Vážime si dôveru nášho partnera, ktorý našej misii verí a rozumie, že to, čo svetu prinášame, má zmysel a pomáha nám spoločne robiť náš svet veselším.

Čo pre vás ocenenie znamená?

Je to pre nás všetkých veľká česť, ale hlavne veľké ocenenie pre našich zdravotných klaunov, ktorí dávajú do svojej práce celé svoje srdce, a to si vyžaduje veľkú odvahu. Práve preto ich veľmi obdivujem. Prinášajú radosť a smiech na miesta, kde by ste ich nečakali, ale pritom sú tam veľmi potrební a osožní.

Ceny za verejné dobro by ste mohli dostávať aj každý deň, pretože klauni to dobro taktiež vykonávajú na každodennej báze. Čo dokáže klaunov potešiť najviac?

Pre klaunov je najväčším zadosťučinením, keď odchádzajú z klauniády s pocitom, že ich návšteva pomohla. Nemusí ísť vždy o hurónsky smiech. Stačí, keď vidia letmý úsmev dieťaťa, ale aj slzy dojatia mamy, ktorá vidí svoje dieťa po dlhých dňoch choroby, usmievať sa. Keď sa dieťa po operácii prebudí a hneď sa pýta, kde je klaun, ktorý ho odprevádzal na operačnú sálu. Keď pani učiteľka autistických žiakov povie po Fidlikáre, že takú úžasnú reakciu detí ešte nezažila. Alebo keď dieťa na detskej psychiatrii napíše, že mu klauni počas týždňového programu Cirkus Paciento dodali chuť do života.

Čo teší a napĺňa vás?

Ako mamu ma samozrejme teší, keď vidím na tvárach svojich vlastných detí úprimný úsmev a cítim ich radosť zo života. Rovnako na manželovi a mojich najbližších. Je to pre mňa to najdôležitejšie na svete. Aj preto si nesmierne vážim svoju zmysluplnú prácu – pomáhať získavať finančné zdroje na našu smiechuplnú misiu, aby sa aj choré deti, ich rodičia a seniori mohli smiať a aspoň na moment odohnať smútok, či strach vďaka humoru, ktorý so sebou prinášajú naši červenonosí doktori a sestričky. Lebo kde je smiech, tam je nádej.

Je niečo, čo by ste ešte chceli povedať?

Rada by som z celého srdca poďakovala všetkým našim darcom za každý jeden dar, ktorý nám za dvadsať rokov pomohol realizovať viac ako tridsaťdva tisíc zdravotných klauniád. Lebo bez našich darcov, ľudí a firiem s nosom a srdcom na správnom mieste, by tie malé–veľké zázraky neboli možné. Preto chcem na záver vyzdvihnúť podporu a pomoc všetkých firemných nadácií, ktoré systematicky prerozdeľujú prostriedky nielen z 2 % daní z príjmu právnických osôb do neziskového sektora na adresnú podporu rôznych verejnoprospešných projektov a na pomoc znevýhodneným skupinám. Lebo iba tak môžeme všetci spoločne pomáhať tam, kde štát nestačí. A my chceme aj naďalej pomáhať prinášať humor, smiech a nádej tam, kde chýba.